Nasledujúce riadky vám prinášajú takmer naturalisticky zachytené chvíle pri realizovaní idey spoločného projektu štvrtákov z A, B a F triedy.

Osoby: Feri, Janči (4.B), Mišo (4.A), Pali (4.F)

Príjemné jarné popoludnie, školský dvor. V rohu pred imaginárnymi plagátmi Mišo, Pali a Janči pracujú na novom čísle. Okolo pobehujú druháci, hrajú futbal.

Janči: Hovorím vám. Diváci popadajú zo stoličiek.

Mišo: No dobre. Ja to tu napíšem. (Skloní sa nad zdrap papiera.) Ako si to vravel? Feri za doprovodu Internacionály...

Janči: ...za doprovodu Internacionály preletí ponad plagáty s dáždnikom v ruke oblečený ako Šeherezáda. Feri to zahrá.

Mišo: (Prestane písať.)

Pali: (Tvári sa nezúčastnene.)

Janči: Ja viem, že to znie trápne. Ale predstav si to! Hráme tenis. Pali sa chystá podávať. A tu - mne nič-tebe nič - Feri preletí ponad plagáty. Prvok absurdného divadla, ktorým dej nečakane vygraduje do zdanlivo nereálnej scény. Také nemali ani Macko s Macejkom! A v pozadí Inter-nacionála! Feri by to mal zahrať tak, aby sa kostým Šeherezády 3 razy zatrepotal vo vetre...

Mišo: Feri to zahrá. Dobre.

Pali: (Tvári sa nezúčastnene.)

Mišo: A kde je vlastne Feri, hovado?! Potom nikdy nevie, čo má robiť.

Janči: Nahráva. Ale hneď príde. Úvod už máme?

Mišo: (Pozerá do papiera.) Celý vlastne ešte nie. Neviem, dáme tam tú babku?

Janči: Akú babku?

Mišo: No tú, čo na začiatku nadáva po maďarsky a pýta sa, kde je štadión.

Janči: Jasné, prečo nie? (Zamyslí sa.) Ty počuj, a vieš po maďarsky?

Mišo: Ja? Nie. Ale Feri vie. On to nahrá.

Janči: Veď to je jedno. To nám môže nahrať hocikto, však Pali?

Pali: (Tvári sa nezúčastnene.)

Janči: No. Dobre. Čo tam ešte máš?

Mišo: (Pozrie do papiera.) Baseball, zoskok padákom a Feri tam chcel mať plávanie. Kde je tak dlho?

Janči: Maľuje plagáty. Baseball je dobrý, tam už netreba nič. Ten zoskok. Sedelo by, keby sme ho vedeli spraviť spomaleným záberom. Hudbu tam dáme Vidiek - Keď je 7 ráno. Len ten záver. Čo spravíme, keď dopadnú ...

Feri: (Pribehne počas Jančiho reči, rozhadzuje rukami, vyskakuje ako dieťa, ktoré súrne potrebuje na záchod, veľmi chce niečo povedať.)

Janči: ...keď dopadnú na zem za švédsku bedňu. Myslel som aj na sanitákov, ale tí sú starí. Ak by sme mali dvoch Schwarzeneggerov, mohli by nás štyroch naložiť na kopu a odniesť dozadu... Feri by to mohol zahrať... (všimne si Fera.)... No, hovor!

Feri: (Tupo zíza, zabudol, čo chcel povedať.)

Pali: (Tvári sa nezúčastnene.)

Mišo: Feri, počul som, že vibrácie tónov basgitary spôsobujú zánik mozgových buniek. Nevieš o tom nič?

Feri: (Tupo zíza, kým ho netrafí lopta, ktorú sem odkopnú futbalisti.)

Pali: (vezme loptu, naserie sa a prekopne ju za plot k sestričkám.) Hovadá! Takto rušia človeka pri vymýšľaní kalamajkovského čísla! To by im mal Joko zakázať!

Mišo: Ja už musím ísť. Musím sa učiť nemčinu, ak chcem ísť maturovať, povedala.

Feri: Ty si dnes neodpovedal?

Mišo: Odpovedal som jej: "Entschuldigen sie mich bitte, ich habe es nicht gelernt."

Pali: Nepochopila, čo?

Mišo: (Smutne kýve hlavou.)

Pali: Nevadí. Feri to zahrá.

Janči: Dobre. Tak dnes to rozpúšťame. Ale nezabúdajte: Kalamajky klopú na dvere. Matury síce tiež, život je však otázkou priorít!