Štvrťstoročie. 25 rokov. Presné vyjadrenie toho, ako dlho už máme na Šrobárke možnosť kochať sa na originálnych a (väčšinou) aj vcelku zábavných číslach. Presné vyjadrenie toho, ako dlho už máme možnosť zabudnúť na každodenné starosti (pre štvrtákov príležitosť sa aspoň na chvíľu odpútať od myšlienok na vražedný dvojúder s názvom maturity+prijímačky). No na druhej strane tiež vyjadrenie neuveriteľnej driny, nervozity, zhonu, nacvičovania na poslednú chvíľu...veď to predsa všetci poznáte. Poznáte to pod súhrnným názvom Kalamajky.

Áno, z úvodu ste už iste pochopili, že minulý rok táto spoločensko-kultúrna atrakcia našej školy (teda, kultúrna viac-menej iba vtedy, keď sa žiakom načas vyčerpá hlboká studnica sadomasochistických, alkoholických a inak zvrátených nápadov) oslávila jubileum. Iste by nebolo od veci urobiť čo i len malú poklonu Kalamajkovému žolíkovi - Jokerovi (známemu tiež ako p.p.Vrabel, no toto divné označenie sa už v bežnom styku veľmi nepoužíva) a celému organizačnému štábu za to, že to dokázali zvládať takú dlhú dobu s takými výsledkami, no musím ostať nestranný. Škoda. Rád sa podlizujem. :-)

Pozrime sa teda na to, ako to vlastne na minuloročných Kalamajkách s podtitulom “Nejasná správa o konci kalamajok“ vyzeralo? Prvým zlepšením bol živý prenos celej show na celosvetovej sieti Internet a tak nečudo, že sa tento rok o číslo uchádzajú aj černoškovia z Vanuatu. Moderátorskú dvojicu tvorili neodolateľná a všetkými kalamajkovými masťami mazaná Soňa Hrušková spoločne s Peťom Czikkom a ku cti im slúži fakt, že sa svojej náročnej úlohy zhostili naozaj na výbornú. Krátke intro v tupom rytme house (sorry, ale fakt nemám rád tú primití...ježiši, mal som zostať nestranný :-)) nás všetkých poriadne nažhavilo na bohatý dvojhodinový program. Hneď nasledujúce číslo, Kalamajkový megamix 98 (2.D), obnovilo vo viacerých z nás spomienky na legendárné scény z rokov minulých, no zároveň presvedčilo, že ani nová úprava nemusí vždy nutne zničiť kúzlo originálu. Vezmite si napríklad také Only You od Lunetic - no nie je to nádherná coververzia ? (he,he, ja si do tej kapely jednoducho MUSÍM rýpnuť :-)) Príspevok “Mor Ho“ v podaní 3.C zaslúžene získal cenu za najlepšie technické spracovanie a, podobne ako 3.E alebo výborná 3.B (“Škola-základ života“ - môj osobný highlight celých Kalamajok), pobavil divákov dobrými gagmi. Vydarené boli tiež čísla v podaní 3.A (“Pre Ria“) a 3.D (“Na počiatku bolo slovo“) a tradične nepochopená zostala 3.F a ich Major Zeman resp. nostalgická parafráza na zlaté časy socializmu. No jednoznačne najväčší ohlas zožal projekt “Wimbledon“ s temer hollywoodskymi hereckými výkonmi a vysokou koncentráciou čistej zábavy. Nikoho neprekvapilo, že si protagonisti za tento počin vyslúžili prestížnu cenu za najlepšie číslo. Divákov tiež iste potešil Kubko s Maťkom a ´národnou´ tematikou (4.F) alebo Mister Stužková (4.C), ktorý síce nebol až takou bombou ako na samotnej Stužkovej, no úsmevy na tvárach zúčastnených privodil tak či tak. Závereční Internacionáli III zostali trochu v tieni svojich nezabunuteľných vystúpení spred niekoľkých rokov, no to nič nemení na konštatovaní, že každý robil, čo mohol a že väčšina čísel bola aspoň mierne nadpriemerných (ach, tá moja nestrannosť...). K pútavosti celého programu iste prispeli spestrenia v podobe súťaže v jedení párok (chudák víťaz, škoda, že ho nepoznám; no bol to sympaťák) alebo improvizovaného kurzu rozprávania vtipov v podaní duchaplných moderátorov . A potom už iba posledný pozdrav, posledný zabudnutý potlesk niečích rúk a...game over. Diváci sa, verme že plní dojmov, pomaly rozišli domov a kalamajkoši, alias všetci, čo prispeli svojou troškou do mlyna s názvom “Nejasná správa o konci Kalamajok“ si utreli spotené čelá s mierne neskromným pocitom: bol to jasný úspech.