Kde su tie casy, ked bolo strasnym problemom zohnat nejaku pesnicku do kalamajkoveho cisla... Dnes staci zajst do pocitacovej miestnosti alebo do kabinetu po Palmou (preco je palma s velkym P iste vsetci viete) a hudbu si stiahnut z internetu. Klik, klik, klik a uz to spieva.

Pamatnici (nie pamatniky) mozu uz len spominat na casy, ked museli sediet pri radiu a dufat, ze pustia prave tu pesnicku, ktoru potrebuju do svojho cisla. Netvrdim, ze pamatnici robili Kalamajky pred vela vela rokmi, ale mali so zhananim hudby vacsie problemy ako my. My si dnes len sadneme za pocitac, niekolko kliknuti a hudba je nahrana, opat klik, klik a hruby muzsky hlas, za ktory by sa nehanbil ani Pacho- hybsky zbojnik, sa v priebehu sekundy zmeni na tenucky hlasok cukrovej babiky.

Na druhej strane to vsetko nie je az take jednoduche, ako sa vam to mozno zda po precitani predchadzajucich riadkov- ale to je uz o inom.

A co z toho vypyva? Jednoznacne mozeme tvrdit, ze ani Kalamajky zo Srobarky neobysiel technicky pokrok. A pokrok so sebou nesie ohromnu kopu vyhod, na tom sa asi zhodneme. Len aby sa niekedy nabuduce nestalo, ze pod vplyvom vynalezov tak spohodlnieme, ze sa neodlepime od obrazovky pocitaca, a nikto sa na Kalamajky nepride pozriet na skolsky dvor, pretoze sa jednotlive cisla iba natocia na videokazetu popripade na DeVeDecko a zaznam si pozrieme na internete-A vsetka ta kalamajkovska atmosfera by bola fuc

Radka Cirbesova