Čo bolo pred rokom

Minuloročné Kalamajky - to sú také Kalamajky, ktoré akoby tu ešte ani neboli. Ale boli. V poradí už dvadsiate ôsme. Chýr o Kalamajkách zaznamenal ďalší úspech v posledný májový piatok prvého roku tretieho tisícročia, keď sa na šrobárskom školskom dvore nahromadilo okolo 1300 zvedavých očí. (za predpokladu, že všetci boli zdraví.) Prišli sa pozrieť na svojich priateľov, známych či nasledovníkov, na nás (a na Mňa). Chceli vidieť, ako si poradíme so svojimi nápadmi a myšlienkami, ako ich poskladáme do zmysluplných čísel. Zbytočne. Mnoho zmysluplného na Kalamajkách ťažko nájdete. No to iste nik ani nečaká, lebo ako inak by mohli byť Kalamajky také obľúbené?

O štvrtej popoludní za zamračeného počasia sa to všetko začalo. Teleport z roku 2047 do roku dávno minulého - 2001, a ideme. Po Intre v írskom rytme sa prezentovalo desať čísel, úspešná kultúrna vložka (absurdná dráma "Višňový kompót") a niekoľko hudobných vložiek. Niekoľko krát som sa síce cítil ako na predstavení študentov druhého ročníka baletného krúžku na univerzite tretieho veku, ale našťastie nie často. Na druhej strane, bolo aj lepšie. Spomeniem hádam len Mexičanov od 2C. Číslo ocenené Cenou diváka. Ingrediencie ako hudba, absurdita, láska i rivalita s obdivuhodným počtom artikulovaných slov - NULA. A úspešné číslo je na svete. Mnohí sa máme čo učiť.

Okolo pol siedmej sa Kalamajky ukončili Outrom s írskym motívom (pre uzavretie kruhu). Nasledoval teleport späť do roku 2047 a je dokonané. Chvíle slávy dvoch moderátorov (Katky Zádorovej a mojej maličkosti) boli v nenávratne tak, ako aj hodiny práce strávené pri príprave čísel... Ale nestálo to za to? Keďže sú tu ďalšie Kalamajky (!!už v piatok!!), snáď ÁNO!