Anketa: Time Capsules

I keď oslavy nového roka máme už dávno za sebou a ich následky pomaličky miznú, predsa máme každý deň na pamäti, že prežívame magický rok 2000. Obklopujeme sa vecami, ktoré máme nadovšetko radi, komunikujeme s ľuďmi o čoraz pikantnejších témach, nechávame sa niesť prúdom času a vplyvom okolia podliehame zmenám, prikláňame sa k extrémom. Toto všetko má na svedomí rok 2000. Ktovie, ako bude život na Zemi vyzerať na začiatku roku 3000?! Budú si mladí ľudia v treťom tisícročí o nás myslieť, že sme boli príliš hlúpi, nemorálni, ba dokonca nehodní nazývať sa ľudstvom? Buďme k sebe úprimní a pripusťme si, že ak budeme s touto Zemou zaobchádzať tak ako doteraz, máme dôvod sa obávať, že o tisíc rokov žiaden život nebude.

V Amerike prišli s vynikajúcim nápadom. Celý projekt je nazvaný Time capsules a to celkom oprávnene. Rozhodli sa totiž, že niektoré výdobytky modernej doby “odložia“ do veľkej nádoby, ktorú ako odkaz pre nasledujúci magický rok 3000 zakopú hlboko do zeme. Po otvorení v pravý čas by sa ľudia tretieho tisícročia mali z týchto predmetov dozvedieť, ako vyzeral život pred tisíckou rokov. Pobrali sa teda na výzvedy do typických štátov po celom svete a pýtali sa ľudí na predmety, bez ktorých si nevedia predstaviť svoj život. Úlohou “obetí“ tohto prieskumu bolo vybrať veci, ktoré charakterizujú život našich čias, a to tak, aby ľuďom v roku 3000 bolo dokonale jasné, s akou kultúrou sme sa predierali rok po roku až do tretieho tisícročia. Zorganizovali sme podobné pátranie na našej škole a vy si môžete prečítať, čo zaujímavého sme sa dozvedeli. Nami kladené otázky boli:

1. Čo by ste dali do Time capsules zo svojho života?

2. Čo zo Šrobárky je podľa vás hodné zvečnenia a patrí do tejto nádoby?

Inka 2.E: 1. Z normálneho života určite lásku.

2. Zo Šrobárky taktiež lásku, ale predovšetkým Kalamajky.

Zlaťa 1.B: 1. Určite by to bol obrázok z módneho časopisu.

2. Obyčajný zošit.

Tomáš 1.A: 1. Šport, i keď to sa tam odniesť nedá.

2. Typická červená tehla.

Tibor 1.C: 1. Jednoznačne lásku.

2. Jedna z mojich spolužiačok, pre istotu ju však menovať nebudem.

Ľubo 4.C: 1. Aspoň dve jabĺčka.

2. Nič, sorry.

Tomáš 3.C: 1. Svojho obľúbeného macíka.

2. Študentské firmy. Takisto elán pani riaditeľky a nadšenie pre študijné výsledky niektorých profesorov.

Igor 2.E: 1. Nafilmoval by som svet - jeden obyčajný deň, aby si mohli pozrieť, čo sa dialo naokolo.

2. Určite by to bol bufet, lebo si máme kde ísť kúpiť jedlo a pitivo, a tak sa cez hodiny aspoň nenudíme.

Zuzana 2.E: 1. Videokazety, a aby si ich mohli pozrieť tak aj video.

2. Kronika ľubovolnej triedy.

Bubu 2.E: 1. Lásku.

2. Šrobárske plesy.

Maťo 3.B: 1. Niektoré špeciálne písomky.

2. Kosti niektorých profesorov.

Ľuba 2.E: 1. Všetku zábavu.

2. Celá Šrobárka je toho hodná.

p. profesorka Jokeľová: 1. Jednoznačne lásku.

2. Jej entuziazmus.

p.profesorka Figelová: 1. Ja osobne, keď tak rekapitulujem svoje doterajšie roky, si myslím že najväčšie šťastie človek prežíva, keď privedie na svet zdravé potomstvo. Keď môže sledovať jeho rast a tešiť sa z každého jeho krôčika a dospievania, aby nakoniec zistil, že je to už úspešný mladý človek. Ak by som teda chcela niečo zo svojho života zanechať ako odkaz, tak by som tým, ktorí budú žiť o tisíc rokov, dopriala prežiť podobný pocit šťastia z toho, že privedú na svet zdravé deti a budú mať možnosť sledovať ich rast.

2. V živote ma postretlo veľké šťastie, že som mala možnosť učiť iba na gymnáziách, kde sú žiaci usilujúci sa o vysokoškolské vzdelanie. Určite i to prispelo k tomu, že som mala pozorných, vnímavých a schopných študentov. No a ak by sa dalo preniesť, aby aj ďalšia generácia, ktorá sa takisto bude snažiť získať nielen vedomosti, ale aj nové poznatky o živote, bola tak vnímavá, schopná, talentovaná a nadaná, tak budú mať aj títo ľudia, ktorí budú s nimi pracovať, veľkú radosť.

Tak čo poviete? Je dosť zaujímavé prečítať si takéto myšlienky našich „kolegov“, nemyslíte? Týmto by sme chceli poďakovať všetkým, ktorí sa nezľakli diktafónu v našich rukách, a ktorí sa nebáli poodhaliť čo - to zo svojho vnútra. I keď niektorí si z nás doslova vystrelili, práve vďaka serióznym ľuďom vznikla táto malá anketa. Ďakujeme.

Jana Petríková a Ľubica Albertová, 2.E