Fejtón: Vysvedčenie alebo Najvyšší čas odísť z domu?

Či sa nám to už pozdáva alebo nie, v živote každého smrteľníka nadíde čas účtovania. Tí menej opatrní, ziskuchtiví zlodeji si odsedia pár rokov v špinavých väzeniach, naši čierni spoluobčania sa vyberú do severných krajín a nám školopovinným úbožiakom je do roztrasených rúk vtisnuté vysvedčenia. Kritické obdobia sú koncom januára a koncom júna, intervaly medzi nimi sa našťastie skracovať nebudú (aspoň zatiaľ). Od prvého dňa po úžasnom dvojmesačnom oddychu si každý Šrobárčan uvedomuje, o čo ide našim profesorom.

Darmo sa im snažíš každý deň vysvetliť, že sa ti nechcelo, že v telke išiel dobrý film, alebo že jednoducho nemáš k „lovu na známky“ kladný vzťah, verdikt je neľútostný: ,,Odpovedať!“ A tak sa doplazíš pred tabuľu, celkom vyšťavený, naštvaný sám na seba i na celý svet okolo, úplne vygumovaný a navyše ti v ušiach znejú slová rodičov zo včerajška: „Dúfam, že sa zajtra stane zázrak a ty domov neprinesieš horšiu známku ako trojku.“ Darmo dúfajú, za všetko môže profesor. On ťa vyvolal, on ti kládol otázky, na ktorých zodpovedanie treba čítať desiatky strán v učebniciach, on ti dal zlú známku. Ale kolegialita dospelých nepripustí omyl žiadneho člena z ich radov. Keďže sa tento cyklický dej donekonečna opakuje (inak to totiž byť ani nemôže), zapĺňa sa klasifikačný hárok pestrými číslicami, ktoré pomaly, krôčik po krôčiku pečatia charakter tvojho vysvedčenia.

Iste, existujú aj takí, ktorých problémy tohto typu netrápia, lebo trávia celé popoludnia nad učebnicami a zošitmi, ktoré sú zaplnené nekonečnými citátmi profesorov, točiace sa okolo učebnej látky. Samozrejme, dávali pozor na hodine, teraz to doma ešte “tlačia“ do hlavy, teda zaslúžia si jednotku. Ich vysvedčenie je jednotvárne, nudné, zhora nadol rovnaké a dokonca sa opakuje každý rok. Je pýchou rodiny, predmetom debát starých rodičov, dôvodom peňažných darov, no predsa len kúskom papiera.

O nič horšie na tom nie je ani “lajdácky“ študent, ktorý popoludnia trávi v kinách, čajovniach, medzi mladými ľuďmi ako on sám, zanietenými ulievačmi. Prišiel síce o potešenie zo sínusu a kosínusu, nedostal jednotku z dejepisu, ale dozvedel sa, kde sa čo zomlelo, že Esmeralda konečne vidí, videl množstvo snoubordistov predvádzať svoje umenie na doskách, skočil si bungee jumping. Rozhodne sa nenudil. Pravdepodobne nedostane za svoj kúsok papiera - vysvedčenie žiadnu odmenu od rodičov, ale on si to vynahradí v priebehu ďalšieho polroka. Ako? Poctivým flákaním školy!

Jana Petríková, 2.E