Výrub pralesov je dnes
veľmi známy ekologický problém. Ale patrí aj medzi tie najakútnejšie prípady,
čo sa týka „liečby našej Zeme“. Len za jeden rok sa vyrúbe 185 000 km2
pralesov. Ak to takto pôjde aj naďalej, môže to mať už na budúci rok ohromný
dopad na naše životné prostredie. Pralesy tvoria síce len 6% povrchu Zeme, ale
stabilizujú klímu na celom svete. Japonsko síce nevyrubuje skoro žiadne svoje
stromy, ale zato za pre nich lacnú elektroniku nakupuje drevo z Malajzie.
Sabach je prístav vo východnom Kalimantane, z ktorého sa odváža cenné
drevo z tropických lesov do Japonska. Drevo tropických lesov je ľahko
spracovateľné a pre Japoncov lacné. Tento problém sa dosť ťažko rieši, lebo
štáty ako Malajzia, majú z toho „zisky“. V týchto oblastiach sa aj
značná časť obyvateľstva živí drevorubačstvom. Pralesy musia ustupovať nielen
motorvým pílam drevorubačov, ale aj ohňu pri ich vypaľovaní, kvôli získaniu
úrodnej pôdy pre poľnohospodárske účely. Do Japonska putuje aj drevo
z filipínskeho ostrova Muzon, ktorý pokrývajú pralesy na jednej tretine
jeho rozlohy. V Thajsku sa drevo používa vo veľkom aj ako palivo. Len
jedna rodina v domácnosti spáli za rok 40 – 50 stromov dreva. No tento
Mangrovový porast ide aj na export do Hongkongu a Singapuru. So vzrastajúcim
počtom obyvateľstva v Singapure stúpa aj dopyt po palive – dreve. Lesy
musia taktiež ustúpiť garnátovým farmám, kde sa chovajú garnáty – morské raky.
No vari najznámejší problém súvisiaci s vyrubovaním tropických lesov sa týka
amazonského dažďového pralesa, ktorý sa nachádza hlavne v Brazílii. Každý
rok sa totiž z neho vyrúbe územie veľké skoro ako polovica rozlohy Veľkej
Británie. Problém s vyrubovaním pralesov sa netýka len Južnej Ameriky, ale
aj Afriky, juhovýchodnej Ázie a prakticky celého sveta. Ak sa hneď nezredukuje
výrub stromov, tak v juhovýchodnej Ázii zotnú v roku 2047 posledný
strom. Z celého sveta úplne vymiznú pralesy v roku 2075. Dažďové
pralesy sú vyživované len veľmi tenkou vrstvou pôdy, v ktorej sa aj
zakoreňujú. Je to len 30 – 40 cm. Ak sa vyrúbu stromy, tak dážď v dôsledku
vodnej erózie pôdy odplaví túto tenkú vrstvu úrodnej humusovitej pôdy, pod
ktorou je už len neúrodná zem. Opätovná regenerácia odplavenej pôdy je
prakticky nemožná. Ďalším negatívnym dôsledkom tohoto bezohľadného vyrubovania
je zmena množstvá zrážok a obrovské globálne otepľovanie v dôsledku
zvýšenej koncentrácie oxidu uhličitého vo vzduchu. V juhovýchodne Ázii sa
vysádzajú eukalypty, dokonca stromy vysádzajú aj drevárske spoločnosti
z Japonska, ale samotné vysádzanie stromov nás nezachráni, lebo ich výrub
je oveľa rýchlejší.
Martin Šumák