S muzikantmi nielen o hudbe

Šrobárka ma na svedomí veľké množstvo talentov. Niektorí boli objavení čírou náhodou, iní sa museli vypracovať na vysokú úroveň tvrdou prácou. Každému z nich však táto škola dala nezmazateľnú pečať, titul Šrobárčana. Vyniknúť sa dá v mnohých oblastiach života. Môžete byť úžasní klamári (i keď tým by ste sa chváliť nemali), môžete byť vynikajúci študenti, športovci, alebo môžete vedieť opisovať pri každom profesorovi. Talent je to, čo nie každému z nás nadelila príroda v rovnakom množstve. Pokiaľ ide o hudbu, vlastnú hudobnú tvorbu, platí to dvojnásobne. Ešteže kapely majú toľko členov. Jeden by asi ťažko dal dokopy perfektný text, doladil znesiteľnú muziku a ešte to aj vedel sám zahrať na akomkoľvek hudobnom nástroji. Naša školská kapela má iba zopár členov. Zaujímalo nás, ako to medzi nimi klape, či si dokážu predstaviť ples bez svojho vystúpenia a zabŕdli sme i do súkromného života. Chalani boli trošku skúpi na múdre slová, no napriek tomu si môžete prečítať reakcie Dalibora, Laca, Ľuba a Krokyho na naše otázky.

Kedy ste po prvýkrát držali v ruke hudobný nástroj a čo vás viedlo k ďalšiemu rozvoju tejto činnosti?

Laco: Asi pred šiestimi rokmi. Mám strašne rád hudbu a baví ma hrať na gitare, takže to bude asi

tým.

Kroky: Zhruba v druhom ročníku na základnej škole. Pokračoval som, lebo sa strašne rád odviažem.

Dalo: Čo ma viedlo k rozvoju tejto činnosti? Peniaze.

Kto sa rozhodol pre založenie tejto “skupiny“?

Laco: My sme sa všetci nejako dohodli. S kamarátmi sme chceli urobiť nejaký projekt na imatrikulačný ples a hľadali sme niekoho, kto hrá na bicie. Našli sme Dalibora, ktorý hrá aj na gitaru, tak sme ho vzali do kapely.

Máte nejaký názov?

Laco: Pleskband? Nie, nie, nemáme žiaden názov.

Máte v pláne hrať aj po skončení školy, napr. na šrobárskych plesoch alebo niekde inde?

Laco: Keď nám budú platiť ako doteraz, ťažké peniaze, tak ideme.

Vy ste platení?

Laco/Dalo: Platia nás v naturáliách a p.p. Nováková je za to na nás milá na hodinách nemčiny.

Prečo hráte práve taký žáner, aký hráte?

Laco: Aký žáner hráme? Snažíme sa vybrať zo všetkého trošku, nie chlapci? Ale väčšinou hráme to tvrdé.

Dalo: Prečo? Sme tvrdí hoši!

Niektorí ľudia sa vyjadrujú k vašim schopnostiam veľmi negatívne. Čo vy nato?

Všetci: No comment. Nech nás nepočúvajú!

Napísal už niekto z vás nejakú skladbu?

Laco: My píšeme skladby neustále, ale končia v zásuvkách.

Dalo: Ja by som chcel povedať, že v košickom hudobnom undergrounde sa pohybujem už 3 roky. Odkedy som začal hrať, vystriedal som už veľké množstvo skupín - asi 2. Ale všade tvoríme prevažne vlastnú hudbu.

Ľubo: Nie. Ale tanec mám veľmi kreatívny.

Ovplyvnili tieto verejné vystúpenia (pred obecenstvom našej školy) nejako váš život?

Laco: Teraz chodím len s nosom hore a už sa rozprávam len s určitými ľuďmi.

Ľubo: Sme slávni, som z toho vegetarián Úplne som zmenil životný štýl.

Čo si myslíte o slovenskej hudbe?

Kroky/Laco: Slovenská hudba je krásna, mám rád najmä ten ľudový folklór.

Dalo: Mne sa niektoré populárne skupiny páčia, rešpektujem ich. Je to napríklad Hex a Jana Kirschner a tieto veci okolo toho.

Laco: Mne osobne sa páči Paľo Hamel - tá jeho Medulienka je fakt dobrý song.

Kroky: Mne sa páči Elán, hlavne ich texty.

Hádate sa pri nácvikoch?

Ľubo/Laco: My nenacvičujeme, pretože keď nacvičujeme, tak sa hádame.

Dalo: Až na Lacove šestnástinky je všetko fajn.

Zväčšil sa počet vašich obdivovateliek, keď ste začali vystupovať?

Laco: To ti neviem povedať, ja som ich nerátal ani predtým, lebo... Ale listy mi chodia domov pravidelne. Aj telefonáty typu: zmýlil som si číslo sú na dennom poriadku.

Dalo: Ja som musel zmeniť kľúč od špajze.

Kroky: Myslím že nie. Je to také blbé ako aj predtým.

To, že ste na škole populárni, má pre vás aj nejaké výhody - nevýhody?

Ľubo: Ono päť minút po tom vystúpení je to dosť zvláštne, lebo človek musí chodiť hore - dole a pozerať sa tým ľudom do tvárí. Poniektorí vyzerajú dosť skľúčene a odchádzajú. Vtedy si myslím, že je to z našej hudby.

Laco: S tou popularitou prestaň, lebo si nemyslím, že som populárny.

Laco: Sme šrobárske legendy! No čo povedať?! Ako mnohí iní, aj my sme vstúpili do histórie tejto školy.

Keď máte priateľky, nežiarlia?

Laco: Všetky otázky, ktoré sa odvíjajú od pôvodnej myšlienky, že máme nejaké priateľky, sú zbytočné, lebo žiadne priateľky nemáme. Ale ak sa nájdu nejaké pekné, inteligentné, múdre a sexi dievčatá, nech sa prihlásia na tel. čísle 6439638.

Dalo: S priateľkami je momentálne inventúra - preberáme tovar.

Kroky: Moja priateľka môže byť na mňa pyšná!

Keby ste mali vážny vzťah a ponúkli by vám prácu v zahraničí v oblasti hudby, prijali by ste ju i na úkor vášho vzťahu?

Dalo: Ja s tým, samozrejme, počítam. Až na ten vzťah, lebo žiaden nemám, ale vzťah by išiel so mnou alebo by nahrávacia spoločnosť prišla sem.

Ľubo: Ja by som im nemal čo ponúknuť, jedine že by som tancoval a oni by to nahrávali.

Laco: Myslím, že mi to nehrozí (bohužiaľ aj jedno aj druhé, ale to je moja smola).

Ľubo: (výkrik) Áno, Dalibor prijíma všetky ponuky.

Ako ste oslavovali príchod Nového roka?

Laco/Ľubo: Bolo nám fajn, fakt super.

Dalo: V dôsledku nadmerného požitia alkoholu som zaspal a zobudil sa až o pár hodín, keď už bolo po všetkom.

Jana Petríková a Ľubica Albertová, II.E