Vzdelávanie v prírode

Každý občas potrebuje vypnúť, vzdialiť sa od každodenných problémov, uletieť kamsi mimo do nebeských diaľok, oddychovať... Nám študentom sa táto možnosť zdá, že táto možnosť je nám poskytovaná mimoriadne zriedkavo. Uvítali sme preto správu o jazykovej škole v prírode s patričným nadšením. „Šrobárka“ sa 10. februára otriasala pod vidinou túžby po prázdninách. Aby sme však za “tehličkami“ priveľmi nesmútili, posledný deň pred odchodom bol spestrený „písomečkou“ z matematiky, takou “na poslednú chvíľu“.

V piatok 11.2. sa stretlo okolo 66 našich študentov, čestných členov 2.E a 2.D triedy, na železničnej stanici, úlohu dozorcov si vzali na starosť triedni profesori: p.p. Ján Kobulský a p.p. Emília Šolcová. Jazykový doprovod tentoraz „prischol“ lektorkám: Petre Oxen a Siobhan Lockhart. Pridal sa aj p.p. “Joko“ Vrábeľ s nádejou, že víkendová lyžovačka bude perfektná. Značne sa pomýlil, ale ani to mu neprekážalo šíriť medzi nami perfektnú náladu a radosť z úniku pred písomkami. Cieľová stanica: Tatranská Lomnica, chata Janka Jesenského. Terén bol väčšine z nás už dokonale známy, keďže sme mali to potešenie oboznámiť sa s krásami tamojšej snežnej krajiny už minulý rok počas lyžiarskeho zájazdu. Hneď po príchode a neskoršom ubytovaní sa, prejavilo mnoho z nás silnú túžbu “vylihovať“ na posteliach a vegetiť. Plán bol však iný. Celý víkend sme lozili po tatranských kopcoch a vrchoch, mokli (pretože pani Snežná Zima sa vlády nevzdáva) a zopár hodín čumeli na kolegove päty a vetvičky pod nohami. Takto vyčerpaní sme sa v pondelok bezhlavo vrhli do učenia. Každý deň sme mali jednu hodinu vyhradenú na umeleckú tvorbu, ktorá sa mala prejavovať v našich anglických alebo nemeckých projektoch. Spracovávali sa zaujímavé témy, usilovne sa strihalo a lepilo, mravčia práca bola obohatená textom a v posledný deň prezentovaná celému prítomnému publiku. Do projektov sme investovali množstvo práce a času, a tak niet divu, že s nimi boli spokojní lektori i profesori a dnes ich možno vidieť vystavené v priestoroch našej školy, pred aulou. Podstatou ďalšieho vyučovania bola konverzácia v anglickom a nemeckom jazyku. Za mnohých môžem povedať, že sme sa naučili novým spôsobom komunikácie. Keď totiž nerozumiete ničomu z toho, čo sa vám lektorka snaží povedať a zachytiť jedno či dve slová z päťminútového prejavu je viac ako málo, neostáva vám nič iné ako využiť ostatné vnemové schopnosti alebo sa na všetko pýtať vzdelanejších spolužiakov.

Večerné programy sa líšili, párkrát sme sa do sýtosti vyjašili na diskotékach, kde hlavnou hviezdou večera bol mladý diskdžokej, bývalý šrobársky študent, Martin Vacek. Využili sme i možnosť dozvedieť sa o nebezpečnej, no napriek tomu prepotrebnej práci horolezca, člena horskej služby. Diskutovali sme o sexuálnych problémoch mladých ľudí s odborníkom, naše kultúrne vyžitie bolo obohatené o dielo americkej kinematografie. Navštívili sme tamojšie múzeum a, samozrejme, nechýbali ani prehliadky pizzérií a cukrární spojené s nami platenou ochutnávkou všetkého dobre vyzerajúceho. Tradičný koniec všetkých podobných akcii nikoho ničím neprekvapil, pretože heslom programu bolo: trieda baví triedu. A skutočne pobavila, nasmiali sme sa do sýtosti, zistili čo to o sochárskom talente svojich spolužiakov, obdivovali už toľkokrát prezentované tanečné umenie dievčiniek z 2.E triedy a zapojili sa do nevšedných hier pripravených 2.D.

Týždeň vám uplynie ako voda, ak ste v spoločnosti priateľov, slovo večierka vo vašom slovníku nemá miesto a nikto a nič vás nezastaví v zábave. Po návrate domov sa však rodičia čudujú, že dospávate zameškané hodiny spánku ešte týždeň, že zjete čokoľvek, čo vám príde pod ruku a dokonca, že máte neuveriteľnú túžbu domov sa ani nevracať.

Jana Petríková, 2.E