DOLINY VYSOKÝCH TATIER

Vysoké Tatry - to je okrem zasnežených štítov a vysokohorských plies aj vyše 30 dolín. Táto homepage Vám priblíži najkrajšie z nich:

  • Tichá dolina.

  • Kôprová dolina,
    Kobylia dolinka,
    Temnosmrečinská dolina,
    Piargová dolina
    Hlinská dolina.

  • Doliny od Štrbského plesa,
    Važecká dolina,
    Furkotská dolina,
    Mlynická dolina,
    Mengusovslá dolina,
    Zlomisková dolina.

  • Doliny okolo Gerlachovského štítu
    Batizovská dolina,
    Velická dolina,
    Slavkovská dolina.

  • Veľká studená dolina, Malá studená dolina.

  • Dolina Zeleného plesa,
    Dolina Bielych plies.

  • Predné Meďodoly, Zadné Meďodoly.

  • Javorová dolina,
    Zadná javorová dolina,
    Čierna javorová dolina.

  • Bielovodská dolina,
    Svišťová dolina,
    Kačacia dolina,
    Česká dolina.


  • Vysoké Tatry

    Najsevernejšiu časť 1200 km dlhého oblúka Karpát tvoria Tatry. Sú najvyšším pohorím tohto mohutného masívu. Zaberajú plochu približne 260 kilometrov štvorcových. Najimpozantejšími časťami Tatier sú Vysoké a Belianske Tatry, ktorých končiare sa strmo dvíhajú ponad Liptov, Popradskú a Spišskú kotlinu. Hlavný hrebeň Vysokých Tatier sa začína na západe Ľaliovým sedlom (1947 m) a končí sa na severovýchode v Kopskom sedle (1794 m). Dĺžka hlavného hrebeňa Vysokých Tatier je 27 km. Z hlavného hrebeňa vybiehajú na juh bočné hrebene, nzývané tiež rázsochy. V nich sa nachádzajú najvýznamnejšie štíty - Kriváň (2494 m), Končistá (2535 m), Gerlachovský štít (2655 m), Slavkovský štít (2452 m), Lomnický štít (2632 m). Z bočných rázsoch vybieha ešte celý rad kratších hrebeňov; medzi nimi leží 35 tatranských dolín. Na severnej strane je najdlhšia dolina
    Bielovodská, na južnej Kôprova dolina. Takmer v každej doline sa nachádza jedno i viacero jazier - plies. Tri najväčšie plesá v slovenskej časti Tatier sú: Veľke Hincovo pleso (1946 m, rozloha 20,1 ha, hĺbka 53 m), Štrbské pleso (1346 m, rozloha 19,8 ha, hĺbka 20 m) a Nižné Temnosmrečianske pleso (1674 m, rozloha 12,0 ha, hĺbka 38 m).
    Základnou horninou Vysokých Tatier je žula. Kryštalické bridlice sa tu vyskytujú len ojedinele. Pri horotvronyćh pochodoch bola tatranská žula značne rozdrvená a vzniko z nej mylonit. Mylonity vytvárajú vo Vysokyćh Tatrách typické pásy, oveľa rýchlešie podliehajú zvetrávaniu ako celistvá, málo porušená žula. V mylonitových pásoch vznikli význačné žľaby. Hlavný žulový masív Vysokých Tatier je zo všetkých strán obkolesený mocnými nánosmi sutín a morén. Morény tvoria nápadný val na južnej strane pohoria, porastneý lesom a postupne prechádzajúci v riečne nánosy Liptovskej a Popradskej kotliny. Na východnej strane vysokých Tatier prechádzajú morény do pieskovcov Spišskej kotliny, ktoré sa nazývajú flyš.
    Územie Vysokých a Belianskych Tatier oplýva jednak flórpu a jednak faunou. Rastie tu množstvo veľmi vzácnych tatranských a karpatských endemitou a glaciálnych reliktov. Tatranské lesy sú väčšinou ihličnaté, základnou drevinou je smrek, v subalpinskom pásme borovica. Živočšstvo vytvára stredoeurópska fauna spestrená niekoľkými endemickými a reliktnými druhmi. Medzi karpatskými endemitmi sú najvzácnejšie kamzíky (500 ks v r. 1980).
    Vysoké a Belianske Tatry sú najväčšou a najvýznamnejšou prírodnou rezerváciou v SR (TANAP = Tatranský narodný park). Jej rozloha je 509,6 km štvorcových. V rámci TANAPu sú prehlásené za chránené územia tieto oblasti: Dlhý les, Javorina, Podbanské, Skalnatý potok a Vyšné Háyg. Ochranné pásmo meria 1200 km štvorcových.
    Vysoké Tatry sú najvýznamnejšou turistickou oblasťou Slovenska. Okrem vysokohorskej turistiky poskytujú aj možnosti na zjazdové a krajinné lyžovanie, horolezectvo v súčasnej dobe aj bungee - jumping, závesné lietanie a snowboarding.
    Horská klíma je vo Vysokých Tatrách prírodným liečebným faktorom. Významné kúpeľné liečebne a liečebné ústavy sú na Štrbskom Plese, v Novom a Hornom Smokovci, vo Vyšných Hágoch, Novej Polianke, Tatranskej Polianke a Tatranskej Kotline.

    © 1996, Viliam Fedák, Dušan Čerhatý, Pavol Joppa, Gabriel Jaklovský